VerÌm, ûe najdÙleûitejöÌm bodom kresùanskej vierouky, ktor˝ prin·öa radosù a istotu vöetk˝m BoûÌm priateæom, je pravda o naöom nebeskom Otcovi, ktor· bola potvrden· takou vysokou cenou ñ ûivotom a smrùou jeho Syna, Jeûiöa Krista.

Boh nie je tak˝, akÈho ho predstavuj˙ jeho nepriatelia. Nie je svojvoæn˝, nemilosrdn˝ a krut˝. Boh-Otec n·s miluje rovnako ako jeho Syn, Boh-Jeûiö Kristus, je moûnÈ mu pr·ve tak dÙverovaù, je ochotn˝ odp˙öùaù a zachr·niù n·s takisto ako Jeûiö. Napriek tomu, ûe n·ö Stvoriteæ je nekoneËn˝ vo svojom majest·te a moci, je z·roveÚ nekoneËne l·skav˝ a nadovöetko si cenÌ slobodu, dÙstojnosù a individualitu stvoren˝ch rozumn˝ch bytostÌ. Niet preÚho v‰Ëöej radosti, ako keÔ mu svoju l·sku a vieru prin·öame dobrovoæne, keÔ ho ochotne poË˙vame a posl˙chame. Ba Ëo viac, nechce, aby sme boli jeho sluhami, ale t˙ûi po tom, aby sme boli jeho ch·paj˙cimi priateæmi. T·to pravda je odhalen· vo vöetk˝ch knih·ch Biblie. To je to veËnÈ evanjelium, ktorÈ si zÌskava dÙveru a obdiv vern˝ch BoûÌch detÌ v celom vesmÌre.

Podobne ako Abrah·m a Mojûiö, ktor˝ch Boh nazval svojimi dÙveryhodn˝mi priateæmi, aj dneönÌ BoûÌ priatelia chc˙ o Bohu hovoriù pravdivo a v dobrom svetle. Za najv‰Ëöiu poctu povaûuj˙ slov·, ktorÈ Boh povedal o JÛbovi: ÑOn hovoril o mne spr·vne.ì